Inak okrem termína MAHOUND,
môžme MUHAMMADA chápať aj ako starého MAD-a.
MUHAM-MAD
Termín “Mahound” zosmiešňoval islam rôznymi spôsobmi, pričom jeho použitie v stredovekej Európe bolo navrhnuté tak, aby vykreslil proroka Mohameda a celé náboženstvo islamu v negatívnom svetle. Tento termín obsahoval niekoľko symbolických vrstiev, ktoré zveličovali rozdiely medzi kresťanstvom a islamom, pričom mu zámerne pripisovali negatívne alebo démonické významy.
Tu sú niektoré konkrétne spôsoby, akými “Mahound” zosmiešňoval islam:
1. Zosobnenie pohanstva a démonizácia: Európske texty často zobrazovali “Mahounda” ako pohanského alebo démonického boha, čím sa islam staval na úroveň pohanských kultov, ktoré boli kresťanstvom odmietané ako nečisté a bludárske. To ignorovalo fakt, že islam je monoteistickým náboženstvom, podobne ako kresťanstvo. Tento spôsob vykreslenia vytváral falošný obraz, ktorý islam ukazoval ako náboženstvo viacerých bohov, čím sa posilňovalo vnímanie Mohameda ako idolatrického božstva alebo dokonca zla.
2. Démonizácia Mohameda ako zlomyseľnej postavy: V mnohých stredovekých textoch bol “Mahound” líčený ako postava so zlými úmyslami, dokonca ako satanický alebo diabolský. Tým sa vytváral dojem, že prorok Mohamed viedol svojich nasledovníkov nie k pravde, ale k zatrateniu. Týmto spôsobom bola samotná myšlienka islamu prezentovaná ako hrozba pre kresťanskú vieru.
3. Zobrazenie Mohameda ako podvodníka alebo falošného proroka: Stredoveká literatúra často vykresľovala Mohameda ako podvodníka, ktorý si vymyslel islam, aby získal moc nad ľuďmi. Tento obraz Mohameda ako niekoho, kto manipuluje masy pre osobný prospech, slúžil na zosmiešnenie jeho postavenia ako proroka a na zosmiešnenie viery moslimov v jeho poslanie.
4. Zveličenie násilia a barbarstva: “Mahound” bol často vykresľovaný ako krutý a vojnový vodca, čo posilňovalo predstavu, že islam je náboženstvo podporujúce násilie. Týmto spôsobom sa prekrútilo skutočné historické pozadie Mohamedovho života a raných islamských vojenských ťažení, aby to vyzeralo, že islam je primárne o podmaňovaní a brutalite.
5. Kultúrna degradácia a exotizácia: Termín “Mahound” slúžil aj na vytváranie kultúrnych stereotypov o islámskom svete ako o barbarskom, nepochopiteľnom a temnom. Vďaka tomuto obrazu bol islam vykreslený ako “cudzí” a “iný,” čo posilňovalo pocit nadriadenosti európskej kresťanskej kultúry a zároveň znižovalo hodnotu islamskej civilizácie a jej intelektuálnych a kultúrnych prínosov.
6. Použitie ako nástroj propagandy: “Mahound” sa stal symbolom antiislamskej rétoriky, ktorá bola účelovo používaná na mobilizáciu kresťanského obyvateľstva proti moslimským protivníkom, najmä počas krížových výprav. Tento termín pomohol upevniť pocit morálnej nadradenosti a ospravedlniť agresívne kroky voči islámskym krajinám a ich kultúram.
Tieto formy zosmiešňovania a démonizácie slúžili nielen na degradáciu Mohameda a islamu, ale aj na posilnenie kresťanskej identity v protiklade k “nepriateľskej” viere. Výsledkom bola hlboká kultúrna priepasť a mnoho prítomných predsudkov, ktoré pretrvávali ešte dlho po stredoveku.
Mahound (plural Mahounds) (archaic) Muhammad, believed by medieval Europeans to be a demon or god that Muslims worshipped. [ from 13th c.] (chiefly Ireland, Scotland, archaic) The Devil.
Etymology
[edit]From Middle English Mahown, from Anglo-Norman Mahun, Old French Mahum, Mahom, shortened from Mahomed (“Muhammad”) (see Muhammad for more).
from wiki
https://en.wikipedia.org/wiki/Mahound
Mahound
Mahound and Mahoun are variant forms of the name Muhammad, often found in medieval and later European literature.[1] The name has been used in the past by Christian writers to vilify Muhammad.[2] It was especially connected to the demonization of Muhammad as inspiring a false religion.[3][4][5]
Pejorative connotations
[edit]According to Bernard Lewis, the development of the concept started with a demonization followed by pagans. In the late medieval and early modern period around the Reformation, Muhammad was accused of being a cunning imposter.[6]
A similar belief was the claim that the Knights Templar worshipped an idol called Baphomet, which was attached to the generic transliteration of the Muslim name Mahomet.[7]
In literature
[edit]The name appears in various medieval mystery plays, in which Mahound is sometimes portrayed as a generic demon worshipped by villains such as Herod and the Pharaoh of the Exodus. One play depicts both Herod the Great and his son Herod Antipas as worshipping Mahound,[8] while in another play Pharaoh encourages the Egyptians to pursue the Israelites into the Red Sea with the words: Heave up your hearts ay to Mahound.[9]
In Scottish popular culture, the variant form "Mahoun" was also used as the name of the devil, who was called Old Mahoun.[10] Robert Burns wrote:
G. K. Chesterton uses "Mahound" rather than "Mohammed" in his poem Lepanto.[12] More recently, Salman Rushdie, in his novel The Satanic Verses, chose the name Mahound to refer to Muhammad as he appears in one character's dreams. In reference to the Burns' poem, the novel Child of the Moon features a character named "Mahoun" who is responsible for seducing others into satanic rituals.[13]
